No ale pekne po poriadku. Nebolo to dnes ani pred dvoma mesiacmi. Ale presne na moje narodeniny, 53., 5.10.2014. Oslavovali sme a ja som si dal také super tričko, ktoré som dostal k svojej 50 tke. A na ňom nápis "Trvalo mi 50 rokov, kým som začal vyzerať takto dobre". A ja frajer som tak chodil celý deň. Veď aký som fešný :-) No nie?. A potom večer, keď všetci odišli, tak len tak náhodou som išiel okolo zrkadla a z profilu vidím, to nemôžem byť ja, povedal som si. To veľké prasiatko, kde najprv brucho a potom, nie nie nos ale cecíky, žeby trojky, no to je kto?, pýtam sa zrkadla. A ono tak milo, to si Ty, ten krásny ale nie štíhly :-) usmialo sa zlomyseľne na mňa to zrkadlo. To mi robíš naschvál, aby som mal zlú náladu. Ale ja viem, vždy musím pozitívne myslieť. A ono, nič. Vôbec nereagovalo na moju pozitívnu náladu a obraz sa nezmenil. Tak som sa otočil k nemu predom. Však čelom k masám. Aha to bolo iné ... . A tak hrdo vypínam hruď. No vidím tie trojky. Ale brucho tak nie je vidieť. Tak mám nápad. Každému sa ukážem len zoči voči. Áno, ale čo tí ostatní ktorí budú chodiť okolo. Jasné tadiaľ cesta nevedie. A to zrkadlo má asi pravdu.Tak čo teraz? A tak ma ešte napadlo, že vymením zrkadlo. Veď bol som kedysi v cirkuse a tam bolo také jedno, ktoré vedelo formovať postavu. Hmm, ale to zrkadlo by som asi musel nosiť zo sebou, že? Dosť nepraktické. No tak potom mi bolo jasné. Len ja a nikto iný ani nič iné to za mňa nespravia. Musím so sebou niečo robiť.
Tak som zvesil hlavu. Pozitívna nálada nie a nie prísť. Však čo by robila v 107 kilovom prasiatku, že? No ale, kedže som optimista od narodenia. Tak som sa usmial a povedal DOSŤ. Ja to to všetkým ukážem. Vôľu mám silnú. Tak ideme na to. A išiel som. A zohnal som si aj literatúru. Aj priatelia a hlavne priateľky pomohli. No skôr si myslím, že boli všetci zlomyseľní, lebo že vraj ak chcem schudnúť tak nemám toľko jesť a vôbec nie sladké a keď som si prečítal jednu knižku a tam zelenina, med, zelenina, med, no a niečo k tomu a potom na 14. deň aj kúsok morčaciny, tak som vedel, že toto nemôžem prežiť. Ale ja som nepovedal, že idem umrieť. Ja som len chcel schudnúť. A oni všetci takí zlomyseľní, nejedz a len zeleninu. A čo som zajac. Veď ja som mäsožravec od narodenia.
Ale nevadí. Urobil som si svoj recept a len pre seba. Lebo každý má iné telo a iné mu chutí. Tak a tu je môj recept.
Ráno na lačno dva hrnčeky teplej vody s citrónom. Potom 5 km na bicykli (stacionár).
A potom raňajky. Ale trpel som ako kôň prvých 10 dní. Čo to sú za raňajky 100 g šunky. Ale som si prilepšoval. Dal som si na raňajky tú šunku s troma ryžovými chlebíčkami. To som si polepšil, že? No ale som aj zmenil raňajky. Nie, že som jedol to isté celé dva mesiace. Dokonca som mal aj druhé raňajky. A to musli. S jahodami. Tie mám rád. Teda jahody. Tie musli to som si myslel že sa zmením v koňa. Ale nejako som to vydržal a ani erdžať som nezačal. A potom mi moji priatelia, jasné že zlomyseľne, povedali že je v tom toľko cukru, že až. A mali pravdu. Ale nevadilo :-).
A potom hop a do roboty. A tam krútenie brucha. aspoň prvých desať dní. stále hladný. Ale vydržal som a už je tu obed. Hurá. To sa najem. Hmm ale nie, kúpil som si šalát s mäsom, alebo keď bol komplet obed, tak som zjedol len mäso. Na obed žiadny chleba ani zemiaky ani ryža ani cestoviny.
No a zase som prvých desať dní trpel kým prišla večera. Ale ešte trápenie tela pred večerou. Áno. Treba na bicykel. Ale nie na 5 ale 10 km. A tak som na ňom trávil 25 minút spolu aj s TA3. Užitočné s príjemným. No neviem či príjemné boli správy alebo ten bicykel. A ja frajer, ešte som si kúpil dve 1,5 litrové fľaše s nejakou minerálkou a pri jazde na bicykli (stacionár) tak som aj cvičil s rukami.
A potom teda prišla úľava. Hurá. je tu večera. A pozriem čo si chystám. Čínska kapusta. Tri plátky a potom k tomu jedno vajíčko (alebo konzerva tuniaka 80 g, alebo ... ) a ešte na ochutenie olivy a nejaké papričky. A to všetko do 18:00 hod. a potom už nič.
A večer to prišlo. Telo by si niečo dalo. Hmm, žeby veterník? Alebo marlenku? Alebo inú dobrotu? Tak ten hnusák mozog a telo to na mňa hovorili. Ale ja nič. Ja som s nimi vybabral. Kúpil som si slané tyčinky a keď došli tie zlomyseľné pohnútky tak som som si dal tie tyčinky. Viem, viem, nie je to najzdravšie, ale čo už.
A vydržal som priatelia. Áno vydržal a zo 107,5 kg som išiel na 92,2 kg. A pekne za 2 mesiace.
Ale potom to treba ďalej udržiavať. Nie, že cica a teraz môžeš žrať. Jojo efekt je hneď tu. Áno pred pol rokom som to trochu pustil a hneď váha 97,8. To už bolo zlé. Ale vrátil som sa. A znovu mám 92,3. A to len tým že menej jem, viac zeleniny bez ostatných príloh a veľa pohybu. A aj peši sa dá chodiť ako som zistil. Áno, ja čo som používal nohy len na presun do auta a z neho na stoličku som zrazu zistil, že tie nohy majú aj iný účel:-). A by ste neverili aj koľko ľudí stretnem. To v aute nebolo :-).
Tak tak nejako priatelia. A čo vy, aké máte skúsenosti s chudnutím?
A všetkým nám držím palce :-):-):-)