XTR-Alfa001 Sci-fi rozprávka o tom ako vznikol vesmír

Autor: František Lovíšek | 28.2.2016 o 13:00 | (upravené 14.8.2016 o 19:59) Karma článku: 6,75 | Prečítané:  538x

Vonku je krásny slnečný deň. Sedím pred domom a hladkám nášho kocúra Cicu. Viem, že je to nezmysel, aby kocúr mal ženské meno, ale keď pred rokmi k nám ako mačiatko prišiel, tak ja mešťan čo som vedel že je to kocúr.

Tak, že keď už si tu tak ťa budem volať Cica. No až potom mi sused povedal, že je to kocúr. No ja ho teda premenovávať nebudem. Keď si zmenil pohlavie bez môjho vedomia, tak nech vie, kto je tu pánom. A bude navždy Cica!

Hladkám Cicu a prišla aj Dinguľka. Taký malý, chlaptý psík. Nie, nie. Tu už to nie je prehodené. Naozaj je to Dinguľka a je to fenka. Tak je to správne. Dinguľa vypadá ako bezdomovec. Malá asi 10 kg, huňatá, šedá, kučeravá, že vraj bradáč. A veľmi zachuchvalcovaná. To má zato, že sa nedá česať. Veď ja si nedám kvôli jej frizúre ruku odhriznúť. Že?

A tak si tam oddychujem, až kým nevybehnú vnuci 6 ročný Frederik a 5 ročný Filipko. A za nimi 9 ročná vnučka Simonka. A už ma valcujú a naťahujú. Tam je pokoj. Nevadí.

Milujem ich a všetko im dám. Viem, viem, všetci hovoria, že ich rozmaznávam. No čo už, ja iný nebudem. A nikto nie je môj biologický, ale to je to posledné, čo by ma trápilo. Sú moji a basta. A mám pokoj na duši. A je mi krásne.

A príde Frederik.

"Dedko a teraz nám povedz ako vznikol vesmír?"

"Čo ja viem? Veď ja len sedím. "

Chcem mať pokoj, tak preto len tak zľahka. Aby mi tvár slnko ohrievalo. Ale keď už aj Filipko chce vedieť tak zmäknem a začnem rozprávať.

A rozprávam príbeh tak ako sa učí v škole. No nie úplne. Ale ja viem, že je to tak.

Tak moji milí. Tak takto to bolo.

"Všetko je nekonečno. Nie je čas, ani hmota. Všetko je nič a nič je všetko. Ale predsa len niečo je. ONI. ONI sú všade, sú odjakživa, sú bez času, bez hmoty a priestoru. ONI všetko vedia."

A ako viem, že ONI? Lebo mi to dali vedieť. Presne pred 11 rokmi, 11 mesiacmi, 11 dňami, 11 hodinami, 11 minútami a 11 sekundami. Môžete si to zmerať :-). Bolo to vtedy niečo veľké. ONI sa ukázali. No ukázali. Vedel som o nich. Ale kedže sú už nehmotní, tak to bolo len cez mikrofón a reproduktor. A strašne tam prašťalo, ale to nevadilo. Všetko mi povedali. A aj povedali, aby som to hovoril ďalej. Ale kto by už mne len uveril? Tak to len občas deťom rozprávam.

A pokračujem.

"A raz ONI dali vzniknúť jednému z mnohých vesmírov. Aby zase niečo bolo. Niečo krásne a viditeľné. Aby mohol vzniknúť, priestor, čas, energia, hmota aj život. A tak ONI z ničoho urobili Veľkým treskom priestor, energiu, hmotu a aj čas. A v miliontine sekundy začala vznikať enegia a hmota. Život ešte nie. Všetko má svoj čas. A vznikutý priestor sa začal napĺňať hmotou. No hmotou, skôr veľmi, veľmi, veľmi malými elementárnymi časticami."

A som sa zamyslel. Vedia vôbec tie malé krásne hlávky, čo sú elementárne častice. Jasné, že nie. Ale ako múdro mi prikyvujú. Ako dospelí, keď nechápu, ale nechcú vypadať pred ostatnými, že len oni nerozumejú. Ale tieto deti na to nárok majú.

A rozprávam ďalej.

"A ONI vidia, že je to dobré. A majú úsmev na duši".

A toto som si len ja domyslel, ako môže mať nič a všetko úsmev a ešte na duši :-).

"Je to krásny začiatok života. Začiatok jedného z mnohých vesmírov. Množstvo farieb a svetielok. A tých výbojov. Všetko žiari a rozpína sa. Veľmi rýchlo. Áno rýchlo, lebo už je čas. A je možné všetko merať. ONI nepotrebujú čas, ale takto je to dobré.

A tak vznikol jeden z mnohých vesmírov. Vznikla energia, hmota a čas. A už to vôbec to nie je malé. Ale úžasne veľké. A všetko má svoj rozmer a čas. A všetko je už možné vidieť, merať a definovať. ONI  to nepotrebujú. Ale robia to pre tých, ktorí prídu. Tak pre tých to urobili. Pre nás a ďalších."

Tu sa Filipko opýtal:

"A kto ďalší príde?"

A ja.

"Tak to už neviem, lebo mi to nepovedali, ale pozri sa Filipko na oblohu koľko je hviezd. Tak ja verím, že aj tam niekde je ďalší život. A určite nie jeden."

A ďalej hovorím.

"A ONI tomu dali aj všetky zákony a poriadok. Tak aby všetko malo zmysel a bolo krásne a dobré."

A stále sa vesmír rozpína až do jeho konca. A už sa formujú prvé galaxie. A už tu je aj tá naša. Zatiaľ len ako energia. Ale už sú tu aj zárodky hmoty. A postupne sa formujú slnečné sústavy. Aj naše Slnko už svieti. Zatiaľ len ako malá bodka hmoty. A hmota v Slnku pribúda. A keby len v Slnku. Ale už je vidieť aj prvé náznaky tvorby planét. Áno, ešte to má ďaleko do našej slnečnej sústavy, ale začiatok tu už je."

"Tak moji milí. Tak takto vznikol Vesmír."

Ale Simonke to nestačí a pýta sa.

" A ako vznikol život na Zemi?"

Tak je odpoviem.

"To je už, ale na druhú sci-fi rozprávku, tak nabudúce."

Tak, tak nejako vznikol náš vermír priatelia :-)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?